Karol Ivaniščin

Počujte, ľavicoví intelektuáli!

Nedávno som čítal rozhovor s istým človekom, označovaným za intelektuála, špeciálne intelektuála ľavicového typu. Považujem túto sortu ľudí za veľmi zaujímavý námet na blog (občas aj na odborné štúdium).

Človek žijúci na Slovensku vie, že najväčšia strana akú tu máme sa hrdí prívlastkom „sociálna demokracia“ a tiež vie, že to znamená, že SMER je strana ľavicová. Mnohí tiež vedia, že existuje niečo ako ľavicoví intelektuáli, ktorí však zvyknú mať so SMERom problémy. Ideové problémy. Teda SMER nespĺňa ich predstavy ľavicovej strany a preto ho nemajú radi. Zlé jazyky hovoria, že jediné čo im vadí je, že nie sú v jeho čele, ale to teraz nechajme bokom.

Intelektuálna ľavica teda má problém so SMERom a tak zvykne koketovať s inými subjektmi – napríklad bývalou stranou bratislavského primátora Ftáčnika – SDA. S tou boli spokojní – až do chvíle, keď vo voľbách brutálne prepadli a Ftáčnik to zabalil. Povedal vtedy, že robiť politiku s malými preferenciami nemá zmysel. Pragmatické rozhodnutie a zahodenie idealizmu jeho kariére pomohlo a Ftáčnik sa dostal k starostovaniu v Petržalke so SMERom. Ten mu pomohol aj do primátorského kresla. Pozoruhodnosťou je, že Fico zvykol obviňovať SDA, že je nástrojom pravice. Nedávno takto obviňoval aj obnovenú SDĽ – takže ak sa história opakuje, môžeme čakať o pár rokov kandidatúru Mareka Blahu s Ficovou podporou … 🙂

Neodbočujme ale od ľavicových intelektuálov. Po zániku SDA sa trochu vytratili a koketovali so zelenými, modrými, červenými a asi všetkými ďalšími subjektmi, hľadajúc ideálnu stranu. Treba uznať, že napriek tomu si udržali auru zásadových idealistov, ktorí sa predsa nespustia s kadekým. To je na našej politickej scéne obdivuhodné. A je to rozhodne cesta ako si udržať zdroj príjmov, nech je pri moci ktokoľvek – ono totiž ľavicoví intelektuáli nie sú živí len s lásky k Marxovi, Kellerovi a Keynesovi – a pri financovaní im je dosť jedno od koho peniaze idú, hlavne že idú…

Ale aby som to nenaťahoval. Ja ľavicových intelektuálov viním z toho, že na Slovensku jediná preferenčne významná strana naľavo od stredu je arogantný, mocou a peniazmi posadnutý SMER.

Ľavicová „inteligencia“ proste nemá gule vstúpiť do skutočného politického zápasu, lebo by sa náhodou mohli zašpiniť. Im nejde o sociálne spravodlivejšie Slovensko, ale len o vlastné namyslené ego a stály zdroj príjmov bez rizika. Preto nielenže odmietajú spolupracovať so SMERom, ale nie sú schopní vytvoriť mu ani alternatívu. Oni tomu hovoria, že majú medzi sebou veľa „silných, vyhranených osobností“ a preto je ťažké ich zjednotiť. Hovno. Proste každý chce byť šéf. A radšej sa budú pozerať na vládu Fica, Slotu a Mečiara (alebo Dzurindu s Miklošom) než by boli ochotní trochu priškrtiť vlastné ego a začať pracovať natom aby sme tu mali ľavicu, ktorá nie je synonymom populizmu a kradnutia. Ľavicovo zmýšľajúcemu človeku by bolo úplne ukradnuté či by vstúpili do SMERu a začali si v rámci toho molochu presadzovať svoje myšlienky alebo by „infiltrovali“ niektorú malú stranu (SDĽ, ľavicový blok alebo neviem čo tu ešte funguje). Hlavne nech prestanú debatovať a vysedávať na kávičke a obávať sa o to, že sa v politike zašpinia. Úprimne povedané, je mi sympatickejší už spomenutý šéf novej SDĽ Blaha – ktorý má možno svoje chyby a jeho strana má slabšie intelektuálne zázemie – ale ide s témami ako je progresívna daň a zdanenie bánk na blogy SME, kde ho pravicová väčšina čitateľov roznesie na kopytách. Dobre, ale aspoň za svoje názory ide bojovať a nenecháva si ich len pre svojich kamarátov ako to robí partia intelektuálov.

Preto by som záverom rád vyzval každého, kto si hovorí ľavicový intelektuál, aby láskavo prestal kávičkovať a zamyslel sa či je naozaj jeho cieľom za každú cenu si chrániť svoje meno kým príde „tá pravá“ ľavicová strana. Môže sa ľahko stať, že nakoniec zostanú „na ocot“.

Čo by možno bolo najlepšie riešenie…